Logo SAV  Spravy SAV
Vydáva Úrad SAV
vo VEDE, vydavateľstve SAV
ISSN: 0139-6307
 Ročník:
 číslo:
Vyhľadávanie:  v správach
[Obsah] [e-Tiráž]  
-
-
-
-


Vzdelávame sa dostatočne?

Journaliste-Studio požiadalo ocenených vedcov, aby odpovedali na otázku: "Často počuť, že Slovenská republika by mala pri vstupe do Európskej únie, o. i. zdôrazňovať aj dôkladnejšie vzdelávanie občanov – podľa príkladu Írska. Súhlasíte s týmto názorom? Čo by sa malo u nás pre túto vec urobiť? Nemali by taký projekt predložiť vedecké alebo iné výskumné inštitúcie?"

Vedec roka SR 2002 – prof. RNDr. Milan Melník, DrSc.:

Naša neveľká vlasť má, aj keď v malých množstvách, viacero darov a predností, vyplývajúcich z jej súčasného bohatstva. Okrem iného aj dostatočný zdroj, suroviny tretieho tisícročia – pitnej vody. Jej skutočným a najväčším bohatstvom po stáročia bol statočný, usilovný, biologického a intetektuálneho vývoja schopný ľud. Aby sme aj našu súčasnosť absolvovali verní tejto tradícii a nie iba v pozícii pasívnych vykonávateľov cudzích ideí, musíme sa starať o rozvoj vzdelávania našich ľudí. Nie

iba proklamáciami, ale predovšetkým cieľavedomými činmi. Veď už staroveký filozof Konfucius radí, že múdrosť možno dosiahnuť:

- napodobňovaním – to je cesta najľahšia

- skúsenosťami – to je cesta najťažšia

- premýšľaním – to je cesta najušľachtilejšia.

Nezabúdajúc na odporúčanie dávnych mysliteľov vnímame aj skúsenosti moderne sa rozvíjajúcich štátov. Tu sa možno nesporne oprieť o najnovší príklad Írskej republiky (napodobňovanie) – okrem iného aj v tom, že naša vláda poskytne dostatočné finančné prostriedky na rozvoj školstva a vedy.

Uskutočňovanie ďalších dvoch odporúčaní starovekého filozofa možno potom ponechať na predstaviteľov vedy a vzdelávania. Veda a vzdelávanie sú dva nosné piliere vysokých škôl, navzájom sa prelínajúce a podporujúce Mnohostranne vzdelaná spoločnosť môže ďaleko efektívnejšie realizovať najsmelšie ciele v oblasti ekonomiky, moderných technológií, či pri ochrane človeka a prírody. Aj preto sú oveľa širokosprektrálnejšie a veľkorysejšie investície do vedy a školstva tými najlepšími a najperspektívnejšími investíciami do súčasnej populácie Slovenska..

Ocenenie za podporovanie vedy v SR 2002 - Ing. Slavomír Hatina:

Všetky položené otázky súvisiace s problémom dôkladnejšieho vzdelávania občanov SR sú aktuálne. Riešenie? Treba podporiť námet, aby vedecké a výskumné inštitúcie – pedagogické i nepedagogické – vypracovali na vysokej profesionálnej úrovni príslušné projekty. Tie sa potom musia zavádzať do praxe. Naša ekonomika potrebuje ľudí vzdelaných, široko rozhľadených, rutinne pracujúcich s výsledkami

vedeckého i technologického bádania. A schopných úspešne komunikovať so svetom.

Vzdelávací proces sa musí skvalitniť v širokom horizonte – počínajúc už od útleho

detského veku. Pokiaľ ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, myslím si, že by sme

ich mali mať trochu viac.

Technológ roka SR 2002 - doc. Ing. Dušan Berek, DrSc.:

Podľa môjho názoru by SR - aj bez ohľadu na vstup do EÚ – mala robiť výrazne viac ako doteraz pre vzdelávanie svojich občanov. Koncepcia vzdelávania by mala ostať pochopiteľne v rukách profesionálov, t. j. učiteľov, profesorov, aj pracovníkov administratívy, ktorá so vzdelávaním občanov - najmä mládeže - pracuje. Na druhej strane, vedecké a výskumné inštitúcie by mali byť výraznejšie „vtiahnuté“ do procesu vzdelávania – vrátane tvorby jeho koncepcie. Oveľa viac by sa malo urobiť pre zabránenie úniku mozgov do zahraničia, najmä utvorením vhodných pracovných a materiálnych podmienok pre vzdelaných ľudí. Ide napríklad o zabezpečenie bývania pre mladých. Takto my, chudobná krajina, vychovávame odborníkov pre bohaté krajiny.

Technológ roka SR 2002 - Ing. Dana Baricová, PhD.:

Úroveň vzdelania obyvateľstva je a bude jedným z hlavných ukazovateľov vyspelej spoločnosti. Je všeobecne známe, že slovenské školstvo je finančne poddimenzované, čo spôsobuje postupný úpadok úrovne jednotlivých škôl. Iba vzdelaní ľudia dokážu tvoriť hodnoty pre spoločnosť a preto už dnes by sme mali mať financovanie školstva zhruba na rovnakej úrovni ako v EÚ. Spoločný projekt revitalizácie školstva by mala predložiť akademická obec spoločne s vedeckými inštitúciami, s prihliadnutím na blížiaci sa rok 2004.

Mladý výskumník roka SR 2002 - Mgr. Miroslav Chovanec:

Nemyslím si, že SR by pri vstupe do EÚ mala nevyhnutne riešiť otázku dôkladnejšieho vzdelávania, lebo to je v SR podľa mňa na pomerne slušnej úrovni. Skôr by som povedal, že SR má opačný problém: nájsť uplatnenie pre vzdelaných ľudí. Zoberte si napríklad situáciu vo vede. Vláda sa v prístupových rokovaniach do EÚ zaviazala postupne zvyšovať percento z HDP, ktorým bude financovaná veda. Bohužiaľ, opak je pravdou... Nehovoriac o tom, aké podmienky vytvára pre mladých ľudí, ktorí sú krátko po skončení VŠ a robia si PhD.

Mladý výskumník roka SR 2002 - Mgr. Pavol Szabó, CSc.:

Z pohľadu integrácie Slovenskej republiky do EÚ je vzdelávanie občanov veľmi dôležité.Vyššie vzdelanie občania nepotrebujú iba na zvyšovanie ich medzinárodnej konkurencieschopnosti, ale aj na formovanie vedomia a integrity národa v novom európskom prostredí. S tým úzko súvisia aj komunikačné bariéry s dnešnou EÚ. Aj

keď dnes už ľudia nemajú také jazykové problémy, ako pred desiatimi rokmi, na komunikáciu s európskou administratívou ešte stále nie sú pripravení. Preto, podľa môjho názoru, štát by mal prostredníctvom stredných škôl, univerzít a rôznych vzdelávacích inštitúcií by mal zabezpečiť prípravu „euro-kompatibilných „ ľudí na všetkých úrovniach.

Osobitné uznanie za výskum v SR 2002 - prof. MUDr. Viktor Bauer, DrSc.:

Medzi najpálčivejšie a najhrozivejšie sociálne problémy patrí rozširovanie chudoby a nezamestnanosti. Naše každodenné skutočnosti poukazujú na veľkú ťarchu, ktorú so sebou prináša nezamestnanosť na Slovensku. Zo slovenských údajov o možnosti uplatnenia ľudí s rôznou vzdelanostnou úrovňou vyplýva priama závislosť

medzi školským vzdelaním a nezamestnanosťou. Je zjavné, že šance ľudí bez vzdelania sú minimálne. Táto skupina ľudí tvorí 72 percent nezamestnaných a až 79 percent nezamestnaných nemá úplné stredoškolské vzdelanie. Najväčšiu šancu na trhu práce majú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Preto pre každú vládu, ktorá neuvažuje iba o problémoch v jednom funkčnom období, musí byť jasné, že pre pozitívnu budúcnosť krajiny je nevyhnutné postupné zabezpečenie čo možno najvhodnejších podmienok na rozvoj školskej a vzdelanostnej úrovne všetkých občanov. Na začiatku 21. storočia, na prahu informačnej spoločnosti, je stále jednoznačnejšie, že najvýznamnejšími hodnototvornými faktormi v rozvoji ľudstva sú a budú vedomosti a informácie. Vedomosťami a schopnosťami vyzbrojení ľudia , cieľavedomý výskum a vývoj budú rozhodujúcimi faktormi v ekonomickej súťaži medzi krajinami a regiónmi teraz i v najbližšej budúcnosti. O našom budúcom blahobyte preto rozhodne čo najefektívnejšie využitie a zvýšenie potenciálnej energie našej najvýznamnejšej suroviny – nášho duševného bohatstva.

Na dosiahnutie týchto cieľov sú nevyhnutné výborné základy, nielen výučba, ale aj pochopenie zásad, dosiahnutie videnia podstaty. Nemalo by sa preto zabúdať na úroveň základných a stredných škôl a na investície do týchto školských zariadení. Bez kvalitného základného a stredného školstva sa dá ťažko budovať vysoké školstvo.

Potrebujeme rozšíriť vysokoškolské, nie však univerzitné vzdelanie, pre čo najširšiu časť občanov. Vďaka predošlému vysokoškolskému zákonu dnes platíme za nivelizáciu všetkých vysokých škôl. Diverzifikácia vysokoškolského štúdia sa po zmene všetkých vysokých škôl na univerzity bude riešiť aj v zmysle nového vysokoškolského zákona veľmi ťažko. Dosiahnuť potrebné rozšírenie vysokoškolského vzdelania si vyžaduje využitie všetkých dostupných domácich aj zahraničných pedagogických a vedeckých kapacít a zamedzenie možného uzavretia vysokých škôl z rôznych „racionálnych a iracionálnych“ dôvodov. Treba si uvedomiť, že nie všetky vysoké školy majú a musia mať úroveň univerzity v pravom zmysle slova , t. j. výskumnej univerzity, na ktorú máme technické i personálne vybavenie len v obmedzenom množstve. Úlohou väčšiny (odborných) vysokých škôl by malo byť poskytnutie primeraného vysokoškolského vzdelania bez požiadavky špičkového výskumu. Ani v najvyspelejších krajinách sa neuskutočňuje vysokoškolské vzdelávanie v celom rozsahu na svetovej špičkovej úrovni.

Na Slovensku sa stále pestuje kult priemernosti, keď vysoká škola, tak každá „výskumná univerzita“. Keď niekto, jednotlivec, či inštitúcia prečnieva (príkladom môžu byť napríklad útoky na SAV), okamžite vyvolá negatívne reakcie proti sebe. Nemáme podmienky pre elitné inštitúcie, pre nadaných, nadpriemerných ľudí. Súvisí to aj so spôsobom, akým sa v uplynulom období (no i v súčasnosti) na Slovensku tvorili elity. Je a bude úlohou súčasných pedagógov, mysliteľov, vedcov, rozumných politikov -a teda nielen školstva , aby sa venovali výchove budúcich kvalitných elít, aby vznikli inštitúcie, kde by sa títo nadaní ľudia mohli adekvátne uplatniť, prípadne sa aj vrátiť zo zahraničia Malo by nám byť všetkým jasné, že šťastie praje pripraveným a nie vyvoleným.

Neexistuje prakticky krajina, ktorá by nepotrebovala tisícky vzdelaných odborníkov. Ako príklad z posledných niekoľkých rokov môže poslúžiť honba za informatikmi. Vyspelé krajiny si ich kupujú za peniaze, my si ich musíme vychovať pre seba a sčasti aj pre tých druhých a importovať späť ich kapitál nepriamou cestou.

„Za výsledky dosiahnuté v 5. rámcovom programe EÚ –

RNDr. Zdena Bartošová, CSc.:

Myslím si, že slovenská verejnosť je veľmi vnímavá a inteligentná. Ukázalo sa to aj na Dni otvorených dverí , ktoré sme usporiadali v Ústave experimenálnej onkológie SAV pri príležitosti otvorenia prevádzky automatického Genetického analyzátora (DNA sekvenátora). Ohromilo nás , koľko veľa ľudí všetkých kategórií tam prišlo. Za ostatných pár rokov sa nám podarilo dostať do povedomia ľudí nové pokroky v onkologickom výskume, napr. v diagnostike genetických predispozícií nádorových ochorení.Veľa nám pomohli aj novinári a médiá, ktoré informovali o aktivitách nadácie Výskum rakoviny. Občania na túto nadáciu prispievajú, za čo im patrí srdečná vďaka.

Súhlasím s názorom, že propagácia, ďalšie zvyšovanie povedomia a vzdelanosti občanov v oblasti vedy, technológií a inovácií (napr. podľa vzoru Írska) je pre Slovensko aj vzhľadom na vstup do EÚ nesmierne dôležité. Celá spoločnosť musí chápať, že iba aplikáciou najmodernejších technológií sa môže naša ekonomika stať konkurencieschopnou. Nové technológie sú hnacou silou ekonomického rastu. Treba si uvedomiť, že len keď budú výsledky vedy prenikať do nášho každodenného života, bude náž život ľahší, komfortnejší a zdravší. Vzdelávanie občanov o výdobytkoch vedy by malo existovať na všetkých úrovniach spoločnosti.

Toto vzdelávanie by malo byť komplexné a systémové. Podobne ako v Írsku by mal existovať projekt alebo program takého vzdelávania, ktorého gestorom by mohlo byť niekoľko inštitúcií, vrátane SAV. Taký program by mohol zahŕňať utvorenie kvalitných webových stránok s najnovšími informáciami, dočasné alebo stále výstavy, zavedenie Týždňa vedy a výskumu, ankety, monitorovanie záujmu občanov, relácie v televízii, články v novinách a časopisoch, atď. Propagovanie vedy však musí kráčať ruka v ruke s neustálym vylepšovaním podmienok pre vedeckú prácu na vedeckých pracoviskách (myslím si, že by malo byť samostatné ministerstvo vedy a technológií). Napr. nebolo by rozumné niečo propagovať a potom občanov odbiť, že na to nie sú u nás peniaze. Hoci z mnohých oblastí vedy prenikli aktuálne informácie do médií, je potrebné dať týmto témam v médiách väčší priestor, poskytnúť občanom viac detailov. Povrchnosť informácií vyplývajúca z malého priestoru, narobí niekedy veľa škody. Napr. v súvislosti s genetickými predispozíciami k nádorovým ochoreniam dostávame na naše pracovisko ÚEO SAV veľa telefonátov od občanov. Ich záujem nás teší, ale musíme opakovane a prácne vysvetľovať, kedy sú také genetické testy opodstatnené a kedy nie. Máme pocit, že mnohí občania sú sklamaní, keď vyjde najavo, že u nich taký test nemá opodstatnenie. Základy genetiky by už dnes mali patriť ku všeobecnej inteligencii.

  Vytlačiť obsah tejto stránky na tlačiareň Poslať obsah tejto stránky e-mailom Poslať linku na túto stránku e-mailom  
Slovenská akadémia vied
Štefánikova 49, 814 38 BRATISLAVA
Tel.: +421 2 5249 2751-9, Fax: +421 2 5249 4391
Svoje pripomienky k tejto stránke môžete adresovať na webmaster@savba.sk.
Obsah stránok je chránený autorským zákonom.
Šírenie obsahu týchto stránok bez predchádzajúceho súhlasu SAV je zakázané.